(SK) Čo je to vlastne odpad?

26. 9 .2022, Mgr. Denis Bede, PhD.

V našom Cyrkl magazíne sme sa už venovali rôznym druhom odpadov a spôsobom ako predchádzať ich vzniku alebo ako ich zhodnotiť v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky. Často sa však stretávame so základnou otázkou, kedy sa vec alebo látka stáva odpadom? Odpoveď sa môže javiť jednoduchá, no nie je tomu vždy tak.

V tomto článku sa teda bližšie pozrieme na to, čo je to vlastne odpad a kedy o veci alebo látke hovoríme ako o odpade a kedy nie. Vychádzať budeme z definície smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade č. 2008/98/ES (ďalej len “rámcová smernica o odpadoch” alebo “smernica”) a výkladových dokumentov, ktoré k jej textu boli publikované.

Definícia odpadu

Odpadom je v zmysle smernice “každá látka alebo vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť“. 

Kľúčovým pojmom teda je slovo “zbaviť sa”. Smernica ho používa rovno v troch alternatívach a zahŕňa nielen konanie držiteľa ale aj jeho úmysel a právnu povinnosť. 

Výklad pojmu zbaviť sa 

Súdny dvor Európskej únie (ďalej len “SDEÚ”) nám prostredníctvom svojej rozhodovacej praxe podáva výklad slovného spojenia zbaviť sa, ktorý nám môže pomôcť lepšie porozumieť definícii odpadu:

  • pod “zbaviť sa” rozumieme zhodnotenie aj zneškodnenie odpadu, no ani v takomto prípade nemusí ísť o odpad per se, hoci tieto spôsoby nakladania môžu byť vnímané ako jeden z hlavných znakov toho, že ide o odpad;

Tu SDEÚ ozrejmuje, že subjekt možno považovať za zbavujúci sa veci alebo látky aj v prípade, ak zabezpečuje jej recykláciu alebo iný spôsob zhodnotenia v rámci svojho podnikania, pretože má preň stále komerčnú hodnotu. A nezáleží pritom ani na tom, či recykláciu alebo iné zhodnotenie vykonáva pôvodca odpadu alebo niekto iný. V oboch prípadoch pôjde o odpad, ktorého sa daný subjekt zbavuje.

  • “zbaviť sa” môže znamenať získanie kladnej, zápornej aj nulovej komerčnej hodnoty a nekladie sa pritom dôraz na to, či vec alebo látka je predajná alebo nie
  • “zbaviť sa” môže predstavovať ako konanie úmyselné tak aj neúmyselné, nedobrovoľné, náhodné 4 alebo môže nastať aj bez vedomia držiteľa;

SDEÚ poskytuje výklad aj k úmyslu “chcieť sa zbaviť” odpadu. Keďže zámer držiteľa odpadu je príliš subjektívny aspekt, posudzovať, či ide o odpad iba na jeho základe by bolo príliš svojvoľné. Preto treba úmysel držiteľa odvodzovať od jeho konania, teda od toho, čo v konečnom dôsledku s vecou alebo látkou urobil a prihliadať pritom aj na ciele smernice. 

Príklady z literatúry

Ako príklady zbavenia sa, ktoré však nemožno považovať za precedentné, uvádza usmerňujúci dokument Európskej komisie nasledovné: 

  • za zbavenie sa odpadu považujeme vyhodenie veci do smetného koša alebo odovzdanie látok zvozovej spoločnosti;
  • za úmysel zbaviť sa považujeme napríklad uskladnenie zvyškov lomového kameňa na neurčitý čas pre budúce možné využitie alebo zneškodnenie;
  • za povinnosť zbaviť sa rozumieme napr. povinnosť zlikvidovať akýkoľvek olej obsahujúci PCB látky v koncentrácii nad 50 ppm podľa ustanovení Smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení PCB/PCT alebo zákonná povinnosť zlikvidovať zásoby zakázaných pesticídov, ktoré sú automaticky, na základe týchto povinností, považované za odpad.

V literatúre môžeme nájsť aj ďalšie zaujímavé výklady posudzovania, či ide o odpad alebo nie:

  • obchodník, ktorý nakupuje kovový šrot s úmyslom jeho opätovného spracovania na oceľ nakladá s odpadom, pretože jeho pôvodca alebo predchádzajúci držiteľ sa ho zbavil (odpadom prestáva byť až v momente, kedy vďaka procesu recyklácie naplní kritériá pre stav konca odpadu);
  • ak osoba odovzdá vec alebo látku do dispozície inej osobe, ktorá ho chce ďalej využívať za účelom, na ktorý pôvodne slúžila, nepôjde o odpad (napríklad staré šatstvo odovzdané v second-hand obchode) - znamená to, že samotné odovzdanie veci alebo látky inej osobe neznamená automaticky, že sa stáva odpadom - ak by osoba odniesla starý PC na zberný dvor, stáva sa odpadom, až pokým neprebehne napr. proces prípravy na opätovné použitie;
  • osobe vznikne vo výrobe rezíduum alebo zvyšok, ktorý má svoje využitie, no nemôže byť ako ne-odpad odovzdaný inej osobe, keďže nie je možné ho použiť na pôvodný účel. Tu už bude musieť splniť ďalšie kritériá aby mohol byť považovaný za vedľajší produkt - inak zostáva odpadom;

Samotná skutočnosť, že vec alebo látka sa nachádza v Katalógu odpadov ešte neznamená, že ide o odpad. Na to musí byť najprv splnená požiadavka vyplývajúca z definície odpadu, že držiteľ sa jej zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo má povinnosť sa jej zbaviť.

Taktiež ani samotný charakter veci alebo látky nemôže určovať, či ide o odpad alebo nie. Ako sme si povedali vyššie, ani to, že vec alebo látka nemá žiadnu trhovú hodnotu neznamená automaticky, že ide o odpad. 

Miesto uskladnenia materiálu tiež nemá vplyv na to, či je alebo nie je považovaný za odpad.

Na základe vyššie uvedeného je jasné, že každý prípad treba posudzovať individuálne a na základe konkrétnych okolností.

Príklady z praxe Cyrkl

S niekoľkými zaujímavými prípadmi z hľadiska posudzovania a rozhodovania, či vec alebo látka je odpadom, sme sa už v Cyrkl stretli.

IBC kontajner, ktorý slúži na skladovanie chemického prípravku vo fabrike, môže byť odovzdaný späť dodávateľovi na opätovné naplnenie a dodanie ďalšieho prípravku. Nepôjde teda automaticky o odpad. Šetria sa tak náklady na nákup a zneškodnenie týchto obalov. Ak by však firma po minutí prípravku a vyčistení IBC kontajnera, chcela tento predať inej firme, ktorá takéto kontajnery opravuje a predáva na rôzne účely spojené so skladovaním materiálov, išlo by už o odpad, ktorého sa firma zbavuje. 

A čo nie je odpad?

Zistiť, či je vec alebo látka odpadom možno aj tak, že viete v ktorých prípadoch veci alebo látky nie sú odpadom. 

Smernica má v tomto jasno a hneď na úvod stanovuje, čo nespadá pod jej pôsobnosť a teda de facto nie je odpadom - ide napr. o:

  • plyny vypúšťané do ovzdušia, 
  • nekontaminovanú pôdu alebo iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom sa vykopal alebo
  • rádioaktívny materiál.

Slovenský zákon o odpadoch priamo v § 2 ods. 2 definuje, čo nie je odpadom. Vychádza pritom z pravidiel stanovených smernicou. Odpadom nie sú alebo ním prestávajú byť:

  • vedľajšie produkty, 
  • odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu,
  • odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie alebo
  • odpad odovzdaný na použitie do domácnosti.

Keďže v Cyrkl vnímame odpad ako zdroj a snažíme sa propagovať princípy cirkulárnej ekonomiky, našou snahou je predchádzať alebo zabrániť “zbavovaniu sa” materiálov, ktoré  by inak skončili na skládke a hľadáme pre ne lepšie využitie. Ak potrebujete pomôcť so získaním súhlasov alebo povolení v oblasti nakladania s odpadom, obráťte sa na nás a my nájdeme pre Váš odpad riešenie napr. na e-mailovej adrese: denis.bede@cyrkl.com

 

Zdroje:
  1. Rozhodnutie SDEÚ v prípade C-9/00 Palin Granit Oy (2002), bod 27.
  2. Rozhodnutie SDEÚ v prípade C-129/96 Wallonie, bod 29.
  3. Rozhodnutie SDEÚ v spojenom prípade C-206/88 and C-207/88 Vessoso and Zanetti (1990), bod 9.
  4. Rozhodnutie SDEÚ v prípade C-252/05 Thames Water (2007), bod 28.
  5. Rozhodnutie SDEÚ v prípade C-1/03 van de Walle (2004), body 46 a nasledovné.
  6. Usmernenie k výkladu kľúčových ustanovení Smernice 2008/98/EC o odpade.
  7. Usmernenie k výkladu právnej definície odpadu (2012), DEFRA, UK.

 

Denis Bede

Odpadový expert pre Slovensko

Denis Bede sa v rámci štúdia práva rozhodol zamerať na environmentálne právo. Počas doktorandského štúdia sa venoval právam verejnosti v oblasti ochrany životného prostredia a má skúsenosti z oblasti ochrany prírody a biodiverzity a posudzovania vplyvov na životné prostredie. Svoju expertízu teraz rozširuje o oblasť odpadového práva a v Cyrkl okrem dohľadu nad dodržiavaním odpadovej legislatívy pomáha tímu s cirkulárnymi odpadovými skenmi.

‐ Mgr. Denis Bede, PhD.

Cyrkl v médiích