Biologický odpad ako kľúč k úspešnej recyklácii komunálneho odpadu

Dôležitosť témy biologického odpadu dokazuje najmä fakt, že tvorí najväčšiu samostatnú zložku komunálneho odpadu (najmä potravinový a záhradný odpad) a vo veľkom množstve sa vytvára aj v poľnohospodárstve a priemysle. Smernica o odpade definuje „biologický odpad“ ako biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov.

Nová legislatíva Európskej úrovne kladie postupne väčší dôraz na biologický odpad, či už sa to týka jeho prevencie alebo udržateľného manažmentu s ním. Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo odhaduje, že v EÚ sa stratí alebo vyhodí 20 % všetkých vyrobených potravín. Zároveň stanovuje cieľ pre obmedzenie potravinového odpadu ako kľúčové opatrenie v rámci nadchádzajúcej stratégie EÚ „z farmy na stôl“.

Biologický odpad má značný potenciál prispieť k obehovému biohospodárstvu v širšej miere, napríklad prostredníctvom spracovania na hnojivo, zúrodňovače pôdy a fosílne palivá. Najväčšou výzvou je samotné zbieranie biologického odpadu, keďže je potrebné zozbierať ho osobitne pri zdroji pri uchovaní nízkej úrovne nečistôt s cieľom uchovania jeho potrebnej kvality. Najväčším potenciálnym problémom je znečistenie zo strany plastov. Kontaminácia plastami vzbudzuje čoraz väčšie obavy a je potrebné zabrániť ich vstupu do biologického odpadu. Najviac efektívny spôsob je prevencia znečistenia, pretože odstraňovanie plastov až pri spracovaní biologického odpadu je ekonomicky neefektívne a nemá plný efekt.

Prevencia biologického odpadu z pohľadu Európskej únie

Cieľom Európskej únie je recyklovať 65 % všetkých komunálnych odpadov do roku 2035. Podiel biologického odpadu v komunálnom odpade predstavuje 34 %, čím sa stáva jeho najväčšou zložkou a zároveň kľúčovou oblasťou, kde je potrebné razantné zlepšenie, ak má byť tento cieľ naplnený.

Základnou zložkou biologického odpadu je potravinový odpad, ktorý tvorí až 60 % jeho celkového objemu. Štatistiky Európskej únie ukazujú, že každý rok sa v jej členských krajinách vyhodí približne 88 miliónov ton potravinového odpadu, čo znamená, že na každého obyvateľa pripadá 173 kg potravinového odpadu za rok. 

Z uvedeného vyplýva, že práve predchádzanie potravinového odpadu sa dostáva do popredia v jednotlivých krajinách Európskej únie. Cieľom jeho prevencie je zníženie dopytu po potravinách, čo povedie k zníženiu environmentálnych vplyvov vznikajúcich pri produkcii, úprave a preprave potravín. Výhody prevencie sú v tomto prípade oveľa lepšie ako recyklácia potravinového odpadu. 

Zdroj dat: European Environment Agency